#: locale=sk
## Tour
### Description
### Title
tour.name = Tatranská galéria - stála expozícia
## Skin
### Button
Button_A37DDE42_B7D8_BAA9_41D8_73AB8F3CD609.label = CONTACT US
Button_A37DDE42_B7D8_BAA9_41D8_73AB8F3CD609_mobile.label = CONTACT US
Button_A77E2A88_B7C7_BBB9_41DB_FC4A0C1B061B.label = Address lorem ipsum, xx, lorem ipsum
Button_A77E2A88_B7C7_BBB9_41DB_FC4A0C1B061B_mobile.label = Address lorem ipsum, xx, lorem ipsum
Button_B82D3954_B7C8_86A9_41C3_774A4D4A65EC.label = lorem@ipsum.com
Button_B82D3954_B7C8_86A9_41C3_774A4D4A65EC_mobile.label = lorem@ipsum.com
Button_B9C6A6F2_B7CF_8B69_41D9_22D1A5213004.label = +34 666 777 888
Button_B9C6A6F2_B7CF_8B69_41D9_22D1A5213004_mobile.label = +34 666 777 888
Button_C4977C32_D260_B0E1_41D9_4F7270D95B49_mobile.label = Main Entrance View 2
Button_C4E64F43_D260_B0A7_41E2_57B0888824B9_mobile.label = Main Entrance View 3
Button_C50F39FA_D2A0_9361_41E0_29E5602A8FC5_mobile.label = Hallway
Button_C51BD253_D2A3_70A7_41CB_878E0AD2CDC4_mobile.label = Lobby View 2
Button_C52BA5C4_D2A3_F3A1_41CF_389819F3C468_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C54613D9_D2AF_B7A3_4196_16C03638259E_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C54A4B09_D2A3_F0A3_41E9_94704C334F10_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C54C2F51_D2A0_90A3_41D5_E0C7C728E0D6_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C54DB6A9_D2A0_B1E3_41BF_BCB1F9CC0AF2_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C54DD931_D2A3_F0E3_41D7_05202253146D_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C55A32F8_D2A0_9161_41D9_E4066B9C8FEE_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C55B1791_D2A3_FFA3_41C8_02B69AD6EB45_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C55E4631_D2A0_F0E3_41E7_41DF38479E12_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C560DBBD_D2A0_F7E3_41E8_67930303C2F0_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C567E9D0_D2A0_93A1_41E9_987613F790C2_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C56826D2_D2A1_B1A1_41DF_BEF5DF0B6EF0_mobile.label = Dinning Room
Button_C56A5900_D2AF_B0A1_41E8_39F2C51D3A90_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C56E36E0_D2A0_9161_41BC_56B2210BF36F_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C571F5BF_D2AF_B3DF_41E4_0A71560CCADE_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C5721D31_D2A3_F0E3_41E0_A80AA84CBA7E_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C572E90C_D260_90A1_41DD_2A06F0BD6BF6_mobile.label = Main Entrance
Button_C57597C1_D2A0_FFA3_41DA_DF12A11E1AD1_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C5784760_D2AF_BF61_41E4_C7213FD6539F_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C57CD9B0_D2A0_F3E1_41DE_0E6B8698EEA4_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_C5CE9032_D2A0_90E1_41DF_4649481975BA_mobile.label = Hall
Button_C91B97AD_D79B_A67F_41E2_6A79BEA8E205_mobile.label = https://loremipsum.io/
Button_CA0D8DC1_D2A3_93A3_41E2_7EA323342C8D_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CA1268AA_D2A0_B1E1_41E9_59063DD19894_mobile.label = Main Entrance
Button_CA14E168_D2AF_B361_41C1_6242F3D36607_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CA3D5319_D2A3_F0A3_41D1_37F01B49938D_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CA81A959_D2A1_70A3_41CD_802CF21FB62C_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CA838D0F_D2AF_B0BF_41C1_0DD34F4F1796_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CA86DB41_D2A1_B0A3_4192_C48BC71DFED5_mobile.label = Kitchen
Button_CA88BD82_D2A1_B3A1_41DA_202AF6B60CD3_mobile.label = Main Bedroom
Button_CA8FCDF8_D2A0_9361_41AD_EF6FE35775C4_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CA926BEF_D2A0_977F_41DA_A62B7EE0F7C2_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CA9886F8_D2A3_7161_41E5_2C0512D6EC6E_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CA9FFAC0_D2AF_B1A1_41E8_1BA138DCD473_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CAA4B202_D2A3_B0A1_41B4_AC4F1E2B53AD_mobile.label = Lobby
Button_CAA72918_D2AF_70A1_41E6_531314972A0B_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CAAC3236_D2A1_90E1_41E6_41558EDAA428_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CAAC83E7_D2A1_976F_419C_95F3E9CC603C_mobile.label = Secondary Bathroom
Button_CAB0FDA9_D2A1_73E3_41E2_98F6249F3334_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CAB1BFCA_D2A1_AFA1_41D0_F939246DD6D4_mobile.label = Secondary Bedroom
Button_CAB61258_D2A0_F0A1_41E6_649344AB2DB8_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CAB98FF0_D2A1_6F61_41E9_88EEFCD37D9C_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CABA31F2_D2A1_9361_41AD_F1DAE016B3E0_mobile.label = Bathroom
Button_CABC1FED_D2A0_EF63_41C4_17CA4D46D606_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CABEF191_D2A0_B3A3_41E8_16DB2C5D9874_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CAC76669_D2A1_9163_41DA_7B5E60E1469A_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CAC9B94E_D2A1_90A1_41D5_13D0B3D51BF7_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CACA7429_D2A0_F0E3_41E4_1C517EA2CFDE_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CAD055F2_D2A1_9361_41DF_6F0617086657_mobile.label = Toilet
Button_CAD07469_D2A1_9163_41D6_AC59414A224A_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CAD6EF8F_D2A0_EFA0_41A0_A23E734932FE_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CAD831E1_D2A0_F363_41DC_8ABA9C67E716_mobile.label = Lorem Ipsum
Button_CAFA5CDF_D2A7_915F_41E8_5D1539B9B798_mobile.label = Living Room
Button_CC247A58_D86B_4C5A_41D5_5732A1EE7223.label = https://loremipsum.io/
Button_CC37243B_C21D_579B_41D8_ABC189D1E027.label = 240 sqft
Button_CC37243B_C21D_579B_41D8_ABC189D1E027_mobile.label = 240 sqft
Button_CCF763EA_D7A5_7DFA_41D7_2E5365FDDC17_mobile.label = Gyroscopic (Off)
Button_CCF763EA_D7A5_7DFA_41D7_2E5365FDDC17_mobile.pressedLabel = Gyroscopic (On)
Button_CDA8B095_C237_2F6F_41D7_63D00C3B4979.label = Kitchen Island
Button_CDA8B095_C237_2F6F_41D7_63D00C3B4979_mobile.label = Kitchen Island
Button_CDAA7EF3_C237_30AB_41C6_3C270E54018D.label = 2 Bathrooms
Button_CDAA7EF3_C237_30AB_41C6_3C270E54018D_mobile.label = 2 Bathrooms
Button_D003B894_C235_DF6D_41D7_5C8E4425BD74.label = Fireplace
Button_D003B894_C235_DF6D_41D7_5C8E4425BD74_mobile.label = Fireplace
Button_D14F76DB_C233_509B_41E2_C5A9C917AF58.label = Community Swimming Pool
Button_D14F76DB_C233_509B_41E2_C5A9C917AF58_mobile.label = Community Swimming Pool
Button_D1E02456_C233_D7ED_41D1_E9A93792BA50.label = Heating
Button_D1E02456_C233_D7ED_41D1_E9A93792BA50_mobile.label = Heating
Button_D1E1622B_C233_D3BB_41E5_9BBD4D84524B.label = TV LED (46")
Button_D1E1622B_C233_D3BB_41E5_9BBD4D84524B_mobile.label = TV LED (46")
Button_D1E1E339_C233_D1A7_41CF_40910388FE0B.label = Air Conditioner
Button_D1E1E339_C233_D1A7_41CF_40910388FE0B_mobile.label = Air Conditioner
Button_D1E2A115_C233_D16F_41D3_580BF02FB50F.label = Private Gym
Button_D1E2A115_C233_D16F_41D3_580BF02FB50F_mobile.label = Private Gym
Button_D1FEF798_C233_D165_41C2_E5255D31EB77.label = Hair Dryer
Button_D1FEF798_C233_D165_41C2_E5255D31EB77_mobile.label = Hair Dryer
Button_D1FF7572_C233_D1A5_41D6_BF068A37E1CB.label = Wifi
Button_D1FF7572_C233_D1A5_41D6_BF068A37E1CB_mobile.label = Wifi
Button_D1FFF67C_C233_D39D_41D2_D1E5123BDE3E.label = Iron
Button_D1FFF67C_C233_D39D_41D2_D1E5123BDE3E_mobile.label = Iron
Button_D24749AD_C23D_30BF_41DB_E77D7CF4ADDD.label = 20 sqft Terrace
Button_D24749AD_C23D_30BF_41DB_E77D7CF4ADDD_mobile.label = 20 sqft Terrace
Button_D2A937CD_C237_30FC_41D8_6C6A635A8D67.label = 3 Bedrooms
Button_D2A937CD_C237_30FC_41D8_6C6A635A8D67_mobile.label = 3 Bedrooms
Button_D2E62651_C23D_D3E4_41CA_49EED2DEB447.label = 2 Parking Space
Button_D2E62651_C23D_D3E4_41CA_49EED2DEB447_mobile.label = 2 Parking Space
Button_D2E7E132_C23D_D1A5_41D4_5F51EA297AE2.label = Dressing Room
Button_D2E7E132_C23D_D1A5_41D4_5F51EA297AE2_mobile.label = Dressing Room
Button_D3D57B6A_C235_D1A5_41DD_9A2E0222B2FA.label = Elevator
Button_D3D57B6A_C235_D1A5_41DD_9A2E0222B2FA_mobile.label = Elevator
Button_D6ED7FEB_C233_F0BB_41E0_41B1BC571168.label = Tennis Court
Button_D6ED7FEB_C233_F0BB_41E0_41B1BC571168_mobile.label = Tennis Court
Button_E228686C_C2B5_78F1_41DB_DAA25E042FB4.label = Audio (On)
Button_E228686C_C2B5_78F1_41DB_DAA25E042FB4.pressedLabel = Audio Mute
Button_E228686C_C2B5_78F1_41DB_DAA25E042FB4_mobile.label = Audio (On)
Button_E228686C_C2B5_78F1_41DB_DAA25E042FB4_mobile.pressedLabel = Audio Mute
Button_E264D55C_C2B2_C8D1_41E3_D350441B9D5D.label = Enter VR
Button_E264D55C_C2B2_C8D1_41E3_D350441B9D5D.pressedLabel = Enter VR
Button_E264D55C_C2B2_C8D1_41E3_D350441B9D5D_mobile.label = Enter VR
Button_E264D55C_C2B2_C8D1_41E3_D350441B9D5D_mobile.pressedLabel = Enter VR
Button_E267DDD4_C2B5_5BD1_41CE_68CA3559B9AC.label = Hotspots (On)
Button_E267DDD4_C2B5_5BD1_41CE_68CA3559B9AC.pressedLabel = Hotspots (Off)
Button_E267DDD4_C2B5_5BD1_41CE_68CA3559B9AC_mobile.label = Hotspots (On)
Button_E267DDD4_C2B5_5BD1_41CE_68CA3559B9AC_mobile.pressedLabel = Hotspots (Off)
Button_E27E9EC4_C2B2_B830_41DB_F8C42F6D88AF.label = Sticker (On)
Button_E27E9EC4_C2B2_B830_41DB_F8C42F6D88AF.pressedLabel = Sticker (Off)
Button_E27E9EC4_C2B2_B830_41DB_F8C42F6D88AF_mobile.label = Sticker (On)
Button_E27E9EC4_C2B2_B830_41DB_F8C42F6D88AF_mobile.pressedLabel = Sticker (Off)
Button_E2C59C17_C2CD_D85F_41E7_9F6D79367795.label = Full Screen (On)
Button_E2C59C17_C2CD_D85F_41E7_9F6D79367795.pressedLabel = Full Screen (Off)
Button_E2C59C17_C2CD_D85F_41E7_9F6D79367795_mobile.label = Full Screen (On)
Button_E2C59C17_C2CD_D85F_41E7_9F6D79367795_mobile.pressedLabel = Full Screen (Off)
Button_EE3909CF_C9A7_773D_41E5_E952632B0597.label = ENTRANCE
Button_EE3909CF_C9A7_773D_41E5_E952632B0597_mobile.label = ENTRANCE
Button_EE3A09D0_C9A7_7723_41C6_B6CF3C62E1C1.label = Hallway View 2
Button_EE3A19D0_C9A7_7723_41D4_CE0C8B3AC1EB.label = Hallway
Button_EE3A29D1_C9A7_7725_41E5_D9D18D69F32D.label = ROOMS
Button_EE3A29D1_C9A7_7725_41E5_D9D18D69F32D_mobile.label = ROOMS
Button_EE3A49D0_C9A7_7723_41E2_4E11D83CB52C.label = Lobby View 2
Button_EE3A59D0_C9A7_7723_41CA_B081A8B30D17.label = Lobby
Button_EE3A69D0_C9A7_7723_41DF_983113AA2B00.label = Hall
Button_EE3A99D0_C9A7_7723_41DC_B216BF4CDD60.label = Main Entrance View 2
Button_EE3AA9D0_C9A7_7723_41D4_C6F7B0C32FB4.label = Main Entrance View 3
Button_EE3AA9D0_C9A7_7723_41D4_C6F7B0C32FB4.pressedLabel = Reception
Button_EE3AE9D0_C9A7_7723_41D2_9FAA625CAED9.label = Main Entrance
Button_EE3B19D3_C9A7_7725_41E4_E902F145E473.label = TERRACE
Button_EE3B19D3_C9A7_7725_41E4_E902F145E473_mobile.label = TERRACE
Button_EE3C19D3_C9A7_7725_41E0_573A4BE5007F.label = GARDEN
Button_EE3C19D3_C9A7_7725_41E0_573A4BE5007F_mobile.label = GARDEN
Button_EE3CE9D2_C9A7_7727_41D5_17EC1DD6A7D6.label = GUEST ROOMS
Button_EE3CE9D2_C9A7_7727_41D5_17EC1DD6A7D6_mobile.label = GUEST ROOMS
Button_EE3CE9D4_C9A7_7723_41A3_586C77475168.label = COMMUNITY SPACES
Button_EE3CE9D4_C9A7_7723_41A3_586C77475168_mobile.label = COMMUNITY SPACES
Button_F08128D7_C8E6_F52D_41E4_476853E47EBE.label = Lorem Ipsum
Button_F089C9C0_C8E6_F723_41E4_751A409EC29D.label = Lorem Ipsum
Button_F09917F2_C8E6_FAE4_41E3_B2773F2A787B.label = Lorem Ipsum
Button_F0A654B8_C8E6_FD63_41BE_F55508AE076A.label = Lorem Ipsum
Button_F0C816A1_C8E6_DD62_41C9_CFE9E6D0D76A.label = Lorem Ipsum
Button_F0DC74CC_C8E6_DD22_41E5_B2881A200E23.label = Lorem Ipsum
Button_F0F26AA8_C8E6_F563_41C3_2E0C12A4B124.label = Lorem Ipsum
Button_F100729C_C8F9_7523_4184_BB91792A8EAD.label = Lorem Ipsum
Button_F10339E6_C8FB_76EE_41E0_53215988F03B.label = Lorem Ipsum
Button_F1096A7C_C8FA_D5E2_41DC_03788CD814F1.label = Lorem Ipsum
Button_F10A013D_C8F9_775D_41E5_658570B82AFE.label = Lorem Ipsum
Button_F10D91ED_C8F9_76FD_41DC_CA6AB9D668A4.label = Lorem Ipsum
Button_F11490AD_C8F9_5562_41E8_C20D3B649B17.label = Lorem Ipsum
Button_F11B934D_C8F9_7B3D_41E3_8FC9D12F54DB.label = Lorem Ipsum
Button_F11EFE4E_C8F9_6D3E_41E6_62776600A4E0.label = Lorem Ipsum
Button_F11F3AB0_C8FB_7562_41D0_0661731259D1.label = Lorem Ipsum
Button_F12D8376_C8FB_7BEE_41D7_70F865805722.label = Lorem Ipsum
Button_F1332FC4_C8F9_6B23_41D7_7F53FF580500.label = Lorem Ipsum
Button_F134E9CA_C8F9_7726_41A7_BCEC68A84502.label = Lorem Ipsum
Button_F135D915_C8FB_7722_41C9_02B323194BE7.label = Lorem Ipsum
Button_F137107D_C8F9_75DD_41E0_E1BC7A1DCE50.label = Lorem Ipsum
Button_F13A1F11_C8F9_6B25_41E1_43001656BC10.label = Lorem Ipsum
Button_F141E88C_C8F9_5522_41D3_275915B8F900.label = Lorem Ipsum
Button_F15C6992_C8F9_5726_41C5_400C468E7F91.label = Lorem Ipsum
Button_F1695B82_C8FB_6B26_41A2_929C2F8A16B1.label = Lorem Ipsum
Button_F16AA885_C8F9_752D_41DB_1473760B336B.label = Lorem Ipsum
Button_F17477BC_C8F9_5B62_41DD_5AF6F50E3B05.label = Lorem Ipsum
Button_F1770D10_C8FB_6F22_41E8_7C0CF5B98362.label = Lorem Ipsum
Button_F17ABC4B_C8FB_6D26_41E1_82BF2088A28E.label = Lorem Ipsum
Button_F1840622_C8FB_5D67_41E8_31C6DF9D5F57.label = Lorem Ipsum
Button_F19B672C_C8FB_5B62_41D5_ED2EEB2D6646.label = Lorem Ipsum
Button_F1A8AB05_C8F9_2B22_41E3_63253111DA58.label = Lorem Ipsum
Button_F1B70324_C8FB_5B63_41D0_4705216E8CE2.label = Lorem Ipsum
Button_F1BA5C97_C8F9_2D2E_41E0_577D74B2EB99.label = Lorem Ipsum
Button_F1C43BB8_C8FB_6B62_41C6_3AFCE1873A2E.label = Lorem Ipsum
Button_F1E33960_C8FB_57E2_41E5_F78F602B0A8A.label = Lorem Ipsum
Button_F1EEF833_C8FB_5566_41E8_6406690C2C5E.label = Lorem Ipsum
Button_F1F56A8D_C8FB_5522_4191_D96C76DDC288.label = Lorem Ipsum
Button_F335587B_C8E6_D5E6_41E7_ECD9BF77B363.label = Lorem Ipsum
Button_F3745586_C8FB_3F2F_41D7_3C800A276D70.label = Lorem Ipsum
Button_FBEC2B27_C8A9_2B6D_41E8_B00AD4253A70.label = OTHER SPACES
Button_FBEC2B27_C8A9_2B6D_41E8_B00AD4253A70_mobile.label = OTHER SPACES
Button_FE20DAFC_C8EB_EAE2_41E6_58C2CFF13C25.label = Lorem Ipsum
Button_FF188F4C_C8E9_EB22_41E0_C585CEAB9CF9.label = Lorem Ipsum
Button_FF84CD83_C8EB_2F25_41CF_18F7D910AC81.label = Lorem Ipsum
Button_FFC3A8E8_C8EB_D6E3_41E4_6B06CBA24F5A.label = Lorem Ipsum
Button_FFD59A0E_C8EB_D53F_41E4_CEF6F3716E90.label = Lorem Ipsum
Button_FFE5044B_C8EB_DD25_41D6_D3AB7A4C8196.label = Lorem Ipsum
Button_FFF746E1_C8EB_DAE5_41CC_F5DA0C3264BD.label = Lorem Ipsum
Button_FFFDD7EC_C8EB_DAE3_41E3_4B7891350496.label = Lorem Ipsum
### Dropdown
DropDown_BFCB61AE_AE4C_D642_41AD_6A3025182D14.prompt = Vyberte pôdorys
### Multiline Text
HTMLText_5433FE12_593D_C0B1_41C6_FB30D8BA4BFC.html = Tatranská galéria
v Poprade
Odkryté hodnoty app je názov pre vynovenú stálu expozíciu Tatranskej galérie v Poprade. Novootvorená expozícia svojim obsahom a skladbou odzrkadľuje takmer 60 ročnú akvizičnú činnosť galérie. Reprezentatívny výber diel tvorí kolekcia rôznorodých 130 diel od 60 autorov (z toho je 65 olejomalieb, 5 kresieb, 7 grafík, 29 plastík, 16 umeleckých šperkov, 8 diel z dizajnérskej tvorby), získaných do zbierkového fondu prevažne za posledných 20 rokov. V roku 2016 otvorila Tatranská galéria menšiu stálu expozíciu s tematikou Tatier vo Vile Flóra v Starom Smokovci, a tak sme stálu expozíciu v sídle galérie v Poprade pripravili ako edukatívnu a zážitkovú prehliadku rôznymi žánrami a technikami výtvarného umenia od konca 18. storočia po súčasnosť. Výstava je obohatená rozsiahlym sprievodcom - bedekrom, ktorý popisuje jednotlivé diela i autorov a je doplnená novou mobilnou apliká¬ciou k vybraným artefaktom.
Tatranská galéria
v Poprade
Odkryté hodnoty app je názov pre vynovenú stálu expozíciu Tatranskej galérie v Poprade. Novootvorená expozícia svojim obsahom a skladbou odzrkadľuje takmer 60 ročnú akvizičnú činnosť galérie. Reprezentatívny výber diel tvorí kolekcia rôznorodých 130 diel od 60 autorov (z toho je 65 olejomalieb, 5 kresieb, 7 grafík, 29 plastík, 16 umeleckých šperkov, 8 diel z dizajnérskej tvorby), získaných do zbierkového fondu prevažne za posledných 20 rokov. V roku 2016 otvorila Tatranská galéria menšiu stálu expozíciu s tematikou Tatier vo Vile Flóra v Starom Smokovci, a tak sme stálu expozíciu v sídle galérie v Poprade pripravili ako edukatívnu a zážitkovú prehliadku rôznymi žánrami a technikami výtvarného umenia od konca 18. storočia po súčasnosť. Výstava je obohatená rozsiahlym sprievodcom - bedekrom, ktorý popisuje jednotlivé diela i autorov a je doplnená novou mobilnou aplikáciou k vybraným artefaktom.
HOUSE
/DETAILS
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Morbi rhoncus lacus eros, nec lobortis sapien pharetra at. Pellentesque eu pharetra tortor, et tempus dolor.
Proin vel sem id sapien tincidunt ultrices et et lorem. Suspendisse ultrices tristique ante, quis rhoncus nibh iaculis vitae. Mauris gravida sed dui ac gravida. Sed ultricies nisi metus, in ultricies ligula facilisis sit amet. Etiam id ex quis felis lobortis tristique. Phasellus vel porttitor tortor, sit amet pellentesque turpis.
HOUSE
/DETAILS
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Morbi rhoncus lacus eros, nec lobortis sapien pharetra at. Pellentesque eu pharetra tortor, et tempus dolor.
Proin vel sem id sapien tincidunt ultrices et et lorem. Suspendisse ultrices tristique ante, quis rhoncus nibh iaculis vitae. Mauris gravida sed dui ac gravida. Sed ultricies nisi metus, in ultricies ligula facilisis sit amet. Etiam id ex quis felis lobortis tristique. Phasellus vel porttitor tortor, sit amet pellentesque turpis.
REALTOR
/LOREM IPSUM
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Morbi rhoncus lacus eros, nec lobortis sapien pharetra at. Pellentesque eu pharetra tortor, et tempus dolor. Suspendisse ultrices vulputate tortor nec euismod.
REALTOR
/LOREM IPSUM
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Morbi rhoncus lacus eros, nec lobortis sapien pharetra at. Pellentesque eu pharetra tortor, et tempus dolor. Suspendisse ultrices vulputate tortor nec euismod.
Komorná plastika realizovaná v pieskovcovom kameni a uvádzaná pod všeobecným názvom Smery z roku 1997 predstavuje akýsi zhluk línií vybiehajúci zo svojho zdanlivo pevného jadra do viacerých smerov. Avšak krehkosť pieskovca ako média tu naznačuje istú symbolickú rovinu, ktorá popiera pevnosť rozhodnutia vydať sa niektorým smerom, či už ide o reálnu púť, životné rozhodnutia, teda akúkoľvek voľbu sprevádzanú pochybnosťou alebo strachom z možných dôsledkov takéhoto rozhodovania. Plastika sa výrazovo ponáša na stavebný prefabrikát, respektíve molekulárnu organickú štruktúru, čo ešte viac zdôrazňuje významovú naliehavosť prenesenú do života človeka, inak ticho a pokojne pôsobiaceho diela. Smery nám totiž nepretržite počas celého života naznačujú ako sa rozhodnúť, kam sa vydať a čo robiť. Sú fundamentálnym znakom našej existencie, ktorú neustále ovplyvňujú či už v dobrom alebo zlom. Totiž za každým akýmkoľvek smerom stojí vždy otázka a následné rozhodnutie, ktoré je treba urobiť, v čom tkvie pôvab i účelnosť života každého jednotlivca.
Dvojica neónom podsvietených kresieb Dlaň a Skok z cyklu Human vertical je realizovaná na mliečnom plexiskle, ktoré výrazovo dopĺňa nitované farebné plexisklo v modrom tóne. Trojrozmerný multimediálny objekt zafixovaný v hliníkovej kazete ako celok, nabáda diváka k dojmu odvolávajúcom sa na pop-artový expresionizmus. Figurálny námet evokuje najmä historickú pamäť miesta, akýsi archetyp domova, ale aj pominuteľnosť ľudskej existencie na úkor trvácnosti humanistických hodnôt. „Ukotvenosť“ človeka so súčasným a minulým svetom tu predstavuje štylizovaná vertikálna os spájajúca pomyselnú oblohu a zem. Skicami rozvibrovaná chvejivá kresba figúry je tak symbolom krehkosti ľudských snov a túžob, čo dokumentujú najmä preexponované ruky, ktoré sa načahujú dopredu alebo nahor, hľadajúc tak správny smer, nádej, ale aj obavu či strach. Protichodná dvojznačnosť takejto gestickej figurácie je umocnená i nemožnosťou bezpečne identifikovať totožnosť akoby bezpohlavného človeka hľadajúceho svoje odpovede. V tomto zmysle sa takto štylizované expresívne vypätie figúry týka každého z nás, pričom sa tento, navyše umelým svetlom umocňovaný výraz odvoláva na neustálu dialektiku pocitov a očakávaní, boj temnoty i svetla poznania súčasného, ale i minulého sveta.
Zátišiu s čajníkom z roku 1984 dominuje hnedá plocha voľne prechádzajúca z pracovného stola cez stoličku až k zemi na podlahu, čo môže znamenať prehodený dlhý obrus, resp. deku. Chýba tu však figurálny akcent, ktorý by dal logike obrazu významový rámec, keďže ide o relaxáciu, ktorú sprevádza podávanie čaju. Celý priestor obývacej izby je opäť iba naznačený zjednodušenou štylizáciou jednotlivých predmetov, pričom čajník, podľa ktorého je dielo pomenované, je tu vyobrazený pomocou infantilnej skice čiernou obrysovou líniou, lokalizovanej v pravej hornej časti kompozície. Tak ako v iných metafyzických zátišiach, i tu badať silný príklon k posolstvu referujúcom o osamelosti, utrpením človeka vo vypätých životných a osudových chvíľach.
V oblasti figurálnej tvorby sa okrem pracovných motívov venuje predovšetkým komornému portrétu, respektíve sa orientuje na intímne prostredie rodiny, vlastného ateliéru a školy. Na obraze s názvom Maliar a model z roku 1972, v doby dozrievania autorovho štýlotvorného rukopisu, vidno v ľavej polovici kompozičného plánu sediaci, rúškom tajomnosti zahalený ženský akt. Pozičná práca modelu v porovnaní s tichými interiérovými prvkami okolitého priestoru akoby dávala celému výjavu mierne lascívny ráz. Pravú ruku má hanblivo zdvihnutú cez oči, čo v kontexte so zrkadlom zaveseným na odvrátenej stene pôsobí napäto. Možno sa iba domnievať, či v prípade pravej časti „zelenej“ kompozície obrazu upierame svoj zrak iba na segment operadla maliarovej stoličky, alebo sledujeme scénu odohrávajúcu sa pred ním, na ktorú symbolicky poza jeho plece nakúka zvedavý divák. Výjav tak vykazuje lyricky symbolické meditatívne parametre, ktoré ešte viac znásobuje chudobný, takmer až monochromaticky ladený kolorit zvolených modrých a zelených tónov. Práca akoby nedbalého štetca je porézna a ohlasuje ústup od popisných detailov k tvarovej úspornosti.
Spojenie dokonalého prevedenia s ušľachtilým materiálom ako je striebro, krištáľ s klasickou fotografiou (portrétom autorky) v nás vyvoláva nevšedný pocit. Šperk je samotnou autorkou nainštalovaný na farebnom podklade s tapetovým vzorom, ktorý sa opakuje v precíznej gravúre na striebornom oválnom tvare šperku, predstavujúcom mini obrazovku TV. Detail tváre uzavretý v obrazovke na nás so smútkom pozerá. Opačným výrazom je portrét autorky na vedľajšom obrázku, ktorý je súčasťou šperku a jeho inštalovania. Tento portrét spoza dverí jej červeného auta je orámovaný oválnym oknom dverí a tiež pôsobí akoby sa spoza tv obrazovky k nám Bety prihovárala a zanechávala nám svoj odkaz, dnes už žiaľ z iného sveta.
Čicvák je komorným vizuálnym zapisovateľom atmosféry všedného života, pričom nezaznamenáva iba priamo viditeľný skelet skutočnosti, ale stačí mu náznak, silueta, torzo, fragment a jeho nekonvenčný kompozičný rozvrh razom vytvára premenlivú alegóriu paradoxov existencie človeka. Na zvýraznenie naliehavosti svojich podobenstiev slúžiacich najmä k zamysleniu používa tlmený, resp. decentný kolorit s prevládajúcimi hnedo- zemitými a sivozelenými tónmi. Takým je i Zátišie s bustou z roku 1984, ktoré zachytáva „po človeku hladný a existenčne prázdny“, nekonkrétny abstraktný priestor, zachytený v chladných sivastých odtieňoch s hnedo¬zelenou podlahou. Tichú vážnosť neosobného výjavu znásobuje i dominantný prvok na obrazovom pláne, ktorým je z profilu pootočená „čakajúca“ busta na podstavci, znázornená iba metaforickou skratkou hovoria¬cou o osamelosti človeka.
Litografiu Vládca z roku 1957 rozdelil Hložník vertikálne na dve časti, avšak zobrazuje tri obsahové rozprávačské roviny, z ktorých každá má svoj vlastný uzavretý príbeh. Hoci to môže evokovať zdanlivú nesúrodosť, ide tu o jedno vizuálne rozprávanie o despotickom kráľovi, ktorý má ale atribúty dvorného šaša. Takáto viacvýznamová štylizácia je typickým príkladom, akým Hložník rozohráva divadlo o ľudskej malosti, o dogmatickom, ustráchanom, resp. spiatočníckom či alibistickom konaní, jeho fatálnych dôsledkoch, na konci ktorých stojí obžaloba, vina a trest. Obe, kresliarskou linkou štylizované, obrazom vyplnené vertikály prezentujú fyziognomický sa rozkladajúce postavy vo vypätom gestickom pohybe s upokojujúcim, čiastočne šrafovaným pozadím. V ľavej hornej časti vidíme anonymného kráľa, ktorý je zároveň smutným klaunom, ktorého nik neberie vážne, čo dokazuje vyľudnený priestor v jeho najbližšom okolí. Táto mužská postava je akoby konštruovaná z viacerých pohybových fáz do jednej vypätej pózy. Pod týmto motívom je v spodnej časti situovaný temný chladný štvorec so surovými nepravidelnými okrajmi, v ktorého priezore vidíme exaltovanú konskú hlavu v kŕčovitom geste. Naopak, pravá strana je „gravitačne ukotvená“ kumuláciou viacerých ľudských fragmentov, ako napr. torz s troma hlavami s výrazmi plnými bolesti, či rôznych končatín. Celý výjav tak možno chápať ako isté podobenstvo zániku humánnosti či spreneveru ľudských snov a túžob v lepšiu budúcnosť.
Do spomínaného raného obdobia tvorby Ladislava Čarného, kedy u autora dominoval silný príklon k analytickej maľbe, patrí aj neveľký olej na plátne - Džbán pre Rembrandta z roku 1974. Ide tu o metaforickú maliarsku parafrázu barokového zátišia, ktorému Čarný vzdáva špecifickú úctu tým, že k nemu sekundárne pripája i druhý, najviac zobrazovaný motív tej doby, a to v podobe vsunutého barokového portrétu. Keďže maliarsky program umelca dlhodobo stojí na konceptuálnych východiskách, umožňujúc mu využívať obľúbenú stratégiu významovej apropriácie a tematickej recyklácie, dovolil si odvážne v tomto prípade do jedného výjavu výrazovo spojiť dve, zdanlivo nesúrodé témy - zátišie a portrét. Použil na to symbol fyzického i mentálneho zrkadla reálne zobrazujúci odraz barokovej podobizne velikána, ku ktorému smeruje jeho pocta, ale i ako pomyselný odraz doby a jej výtvarného štýlotvorného zobrazovania. Centrálnym bodom obrazu sa tu stáva akoby levitujúci portrét Rembrandta s tajuplným úsmevom, štylizovaný v časovej bubline oválneho tvaru, ktorý nápadne pripomína vlastný Rembrandtov Autoportrét vo veku 63 rokov z roku 1669. Výjav okrajovo rámcuje diagonála vystihujúca línie hnedého stola a biela drapéria pripomínajúca záves, čiastočne zakrývajúceho džbán s netradičnou postmodernou glazúrou ružovočervených odtieňov. Na tmavom pozadí, ktoré slúži ako pomyselná stena „visí“ barokový portrét významovo doplnený street-artovou štylizáciou monogramu v podobe písmena R.
Subtílna plastika s názvom Sediaca matka z roku 1965 - 1968 je realizovaná z dvoch materiálov - olova a mramoru, pričom kamenný základ predstavuje doslova malý podstavec, na ktorom je malá plastika fixovaná. Toto komorné dielko predstavuje práve ten druh intímnej figurálnej kompozície, kedy sa centrum pozornosti sústreďuje na vzájomnú symbiózu materinskej lásky a absolútnej odovzdanosti. Baladický zobrazená matka s dieťaťom predstavuje ten typ výrazovej štylizácie akej nositeľom boli prevažne skupina Galandovcov, avšak v tomto prípade autorsky obohatená o lyrický akcent nádychu postkubistického tvarovania lomených línií. Táto figurálna konfigurácia pravdepodobne odkazuje na pracovnú siestu, kedy matka berie do náručia odpočívajúce dieťa a delí sa s ním o láskavé momenty, ktoré so sebou prináša materstvo. Komorná plastika však nie je jeho oslavou, ale skôr tichým pozastavením sa nad poetikou života, ktorú občas prináša inak existenčnými úskaliami popretkávaný čas človeka počas jeho pobytu na zemi.
V tejto globálnej ére, máme možnosť spoznávať sa s ľuďmi z celého sveta. Okno príležitosti na objavovanie rozličných kultúr je pre nás zakaždým dokorán, pokiaľ sa odvážime vystúpiť hoci len krok mimo našej komfortnej zóny. Vždy nájdeme niečo autentické vzácne a výnimočné na každej osobe, ktorú stretneme na svojej ceste životom, do ktorej sa zamilujeme, s ktorou zdieľame časť nášho života. Všetci a všetko zanecháva stopu v našich srdciach, a my tiež, v nekonečnom tanci emócií, snov a ambícií. Inšpirovaná tradičnou slovenskou textilnou technikou modrotlače - HEARTPRINT je kolekcia 6 brošní navrhnutých v tvare sŕdc s funkciou pečiatky. Kolekcia je vytvorená z eloxovaného hliníka, pečiatky a atramentu, každý šperk zobrazuje jedinečnú reprezentáciu ľudského srdca, ktoré môže byť použité tak, ako pečiatka na každom nám vzácnom objekte, na milovanej dlani, na vnútornej strane knihy, možno tajne na múroch mesta...
Farebnej serigrafii s patetickým názvom Kataklizma III. z roku 1982 dominuje detailne spracovaná spleť troch ľudských tiel bez rodových znakov, oblečenia a vlasov, tiahnuca sa celou stredovou líniou obrazu. Vertikálnou osou zhluku vypätých anonymných figúr, dvíhajúcich hlavy nahor akoby pretekala modrá farba a vedno tak spútavala ešte viac čiernobiele ľudské skice. Ak by sme sa pozornejšie zamerali na expresívno- patetickú štylizáciu danej figurálnej kompozície v oblasti hláv, všimli by sme si dozaista jasnú inšpiráciu v martýrskom poňatí gestickej výrazovosti v tvorbe Vincenta Hložníka, ktorú ale Haščák reinterpretuje a posúva do nových významových súvislostí. Možno povedať, že ťaživý centrálny výjav štylizovaný v tvare obráteného kužeľa odkazuje na osudovú a mučenícku neodvratnosť zániku života troch postáv prostredníctvom krutého upálenia na hranici. Aspoň tak možno interpretovať nezvyčajne ukotvenie centrálneho motívu, ktorý sa prostredníctvom aplikovanej vizuálnej masy paradoxne rozširuje smerom nahor, evokujúc tak fatálne spútanie a humánnu obžalobu sprenevery ľudskosti, navyše doplnenom o niekoľko asymetrických žltých plôch symbolizujúcich „očistné“ plamene.
Zátišie Kvety vo váze z obdobia rokov 1960 - 1970 možno u tohto autora vnímať ako pokus o materiálový eklektizmus, keďže Frk na plátno ako tradičné médium maľby nanáša tuš, piesok alebo sklo. Viaceré výrazové prvky docielil teda vďaka využitiu aj netradičných materiálov a ich optickému účinku. Toto žánrové zátišie vytvoril napokon tak, že na plátno naniesol niekoľko plošných farebných škvŕn realizovaných olejovými farbami, obtiahnutých nedbanlivým „obkres ľovaním“ tušom, pričom iba zvýraznil vitalitu farebnej výplne stoniek a listov naaranžovaných kvetov vo váze ako jedinej „živej“ predlohy. Na povrchu vázy, ako istú ponášku na dobovú dekoratívnu estetiku, umiestnil malú zelenú rybu, ktorej vierohodný lesk šupín docielil nalepením úlomkov skla. Povrch stola s červeným okrajom, na ktorom je váza postavená, potiahol vrstvou neutrálne sfarbeného piesku. Pozadie tohto zátišia je dotvorené viacerými modrými abstraktnými fľakmi, ktoré môžu evokovať tapetu alebo aj snahu o poctu výtvarným avantgardám dvadsiateho storočia.
Viliam Pirchala (1959 - )│Živý Spiš - radosti a starosti│1987│olej│plátno
Dielo Živý Spiš – radosti a starosti Viliama Pirchalu je úzko späté s umelcovým rodným spišským regiónom. Autor nachádza inšpiráciu v charaktere miestnej krajiny, pričom ten pre neho nepredstavujú prírodné útvary ako Tatry či mäkko zvlnené kopce, ale mestečká a dediny s ich typickou architektúrou (meštianske domy s vysokými strechami, renesančné zvonice), a predovšetkým ľudia. Pirchala do obrazu vložil taktiež svoje osobné spomienky a zážitky, ktoré prepojil so žánrovými a folklórnymi motívmi. Podobne ako vo svojej grafickej tvorbe, i v maľbe abstrahuje a redukuje figúry a objekty na plošné siluety. Využíva rozsiahle plochy jasných farieb bez uplatnenia výraznejšej plastickej modelácie. Hĺbka priestoru je v obraze simulovaná umiestnením jednotlivých figurálnych scén do horizontálnych registrov nerovnakej šírky, ktoré sú radené nad sebou. Autor v diele zachytáva psychologický význam javu, hravosť a úsmevnosť každodennej reality.
Dielo so symbolicky znejúcim názvom Zlatý vek z roku 1970 predstavuje pomerne abstraktný motív, no pozornejším pohľadom možno identifikovať, že ide o figurálny motív. Obrazovému plánu dominuje konfigurácia anonymných postáv, ktoré vytvárajú akýsi šík alebo zástup ľudí, ktorý je zjavne v pohybe. Výjav evokuje viacero možných rovín výkladu, no azda najviac blízka je ideologická predstava osláv počas nejakého prikázaného sviatku. Aj s ohľadom na datovanie sa možno dovtípiť, že spomenutý námet je pravdepodobne reakciou na tzv. normalizačnú dobu a výjav je alegorickou oslavou zdanlivej slobody a výdobytkov v čase „zlatého veku“. Môže tu ísť aj o sarkastickú vizuálnu interpretáciu zameranú na obžalobu úpadku vyspelej spoločnosti, s kritickým akcentom v podobe zlatého kotúča, ktorý metaforicky zastupuje motív falošnej modly zlatého teľaťa, ku ktorému sa fanaticky klania podrobený ľud. Bolo by iste zaujímavé dozvedieť sa správny interpretačný kontext, aj s ohľadom na fakt, že Michal Trembáč bol od roku 1967 aktívnym členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, kde až do roku 1990 pracoval ako výkonný člen vo výbore Krajskej organizácie Zväzu slovenských výtvarných umelcov Východoslovenského kraja.
Kovová plastika Hlava dievčaťa z roku 1981 predstavuje medenú dievčenskú bustu so závanom istej tajomnosti. Typické sfarbenie tohto kovu a zašlá patina z opracovaných pórov, akoby pointilisticky dokresľovali lyrické ladenie tohto diela. Hlava anonymnej dievčiny je pozične štylizovaná v miernom záklone, čo môže naznačovať istý stupeň hrdosti, možno odhodlania, či vzdoru. Nadhľad očí smerujúci niekde do ďaleka spolu s ostrými rysmi lícnych kostí, nosa a brady odkazuje na vznešený status v rámci spoločenskej hierarchie, ale možno ide i o prosté mimické gesto mladej ženy, ktorá sa odhodlala čeliť nadchádzajúcim životným prekážkam. Je pomerne ťažké určiť, či má na hlave štylizovaný odevný doplnok alebo ide netypický účes, ktorý v našom geografickom kontexte pôsobí skôr exoticky. Celkové gestické ladenie dievčenskej tváre spolu s povrchovou úpravou busty pôsobí mierne napäto s jemným expresívnym ladením.
Dielo s názvom Pre päť svätých rán realizovaných do bronzu predstavuje štylizovaný motív biblického ukrižovania spasiteľa Ježiša Krista, avšak zobrazeného fragmentárne iba prostredníctvom jeho busty ukotvenej vo vnútri polkruhového profilu z kmeňa stromu. Ten v jeho hornej polovici dopĺňa symbolických päť smrteľných bodnutí, ktoré zvestujú nadchádzajúcu smrť a následné nanebovstúpenie prostredníctvom dlhých kovaných klincov, ktorých preexponované hroty sa až nápadne ponášajú na hroty kopije. Gestický výraz hlavy spasiteľa, ktorý zomiera pod jarmom veľkého utrpenia je tu plný odovzdanej pokory a rezignácie, čo iba zvýrazňuje osobné martýrium a atmosférické pôsobenie diela na diváka. Nepochybne však upúta aj expresívne opracovanie kovovej matérie, ktorú v tomto prípade definuje drsná poetika ostrých hrán v tvárovej časti portrétovanej hlavy, čo ešte viac zosilňuje apelatívny akcent účinku tohto sakrálneho motívu.
Komorná plastika realizovaná v pieskovcovom kameni a uvádzaná pod všeobecným názvom Smery z roku 1997 predstavuje akýsi zhluk línií vybiehajúci zo svojho zdanlivo pevného jadra do viacerých smerov. Avšak krehkosť pieskovca ako média tu naznačuje istú symbolickú rovinu, ktorá popiera pevnosť rozhodnutia vydať sa niektorým smerom, či už ide o reálnu púť, životné rozhodnutia, teda akúkoľvek voľbu sprevádzanú pochybnosťou alebo strachom z možných dôsledkov takéhoto rozhodovania. Plastika sa výrazovo ponáša na stavebný prefabrikát, respektíve molekulárnu organickú štruktúru, čo ešte viac zdôrazňuje významovú naliehavosť prenesenú do života človeka, inak ticho a pokojne pôsobiaceho diela. Smery nám totiž nepretržite počas celého života naznačujú ako sa rozhodnúť, kam sa vydať a čo robiť. Sú fundamentálnym znakom našej existencie, ktorú neustále ovplyvňujú či už v dobrom alebo zlom. Totiž za každým akýmkoľvek smerom stojí vždy otázka a následné rozhodnutie, ktoré je treba urobiť, v čom tkvie pôvab i účelnosť života každého jednotlivca.
Komorná plastika realizovaná v pieskovcovom kameni a uvádzaná pod všeobecným názvom Smery z roku 1997 predstavuje akýsi zhluk línií vybiehajúci zo svojho zdanlivo pevného jadra do viacerých smerov. Avšak krehkosť pieskovca ako média tu naznačuje istú symbolickú rovinu, ktorá popiera pevnosť rozhodnutia vydať sa niektorým smerom, či už ide o reálnu púť, životné rozhodnutia, teda akúkoľvek voľbu sprevádzanú pochybnosťou alebo strachom z možných dôsledkov takéhoto rozhodovania. Plastika sa výrazovo ponáša na stavebný prefabrikát, respektíve molekulárnu organickú štruktúru, čo ešte viac zdôrazňuje významovú naliehavosť prenesenú do života človeka, inak ticho a pokojne pôsobiaceho diela. Smery nám totiž nepretržite počas celého života naznačujú ako sa rozhodnúť, kam sa vydať a čo robiť. Sú fundamentálnym znakom našej existencie, ktorú neustále ovplyvňujú či už v dobrom alebo zlom. Totiž za každým akýmkoľvek smerom stojí vždy otázka a následné rozhodnutie, ktoré je treba urobiť, v čom tkvie pôvab i účelnosť života každého jednotlivca.
Séria troch reliéfnych plastík - dosiek z podstavca sochy sv. Jána Nepomuckého z Karlovho mosta v Prahe je tvorená nápisovou doskou s latinským textom a dvoma alegorickými doskami s výjavmi zo života Jána Nepomuckého. Plastický reliéf s názvoslovným motívom Spoveď kráľovnej zobrazuje Jána Nepomuckého ako spovedníka kráľovnej Žofie, manželky kráľa Václava IV. Ústredná scéna je tu situovaná do barokovej architektúry kostola v perspektívnej skratke dokresľujúcej pôdorys chrámu. V pozadí vidíme presbytérium s oltárom, pred ktorým kľačí viacero, akoby neangažovaných postáv. Vpravo sa do pozadia tiahne bočná loď kostola a spovednica, ktorá sa kompozične dostá¬va do priestoru hlavnej lode kostola. Vo výklenkoch spovednice sú dve postavy - pokorne kľačiaca kráľovná spovedajúca sa sediacej mužskej postave, ktorej tvár ostáva neodhalená ako istá paralela so spovedným tajomstvom. Ľavej časti kompozície dominuje postava kráľovskej stráže v brnení s mušľou na bruchu, nedbalo držiaca v ľavej ruke kopiu počas pohládzania sediaceho psa.
Reliéfna doska Zvrhnutie Jána Nepomuckého z mosta je kompozične rozčlenená horizontálnou osou na tri časti. V strede kompozície je umiestnený Karlov most so vstupnou bránou a légia ozbrojených vojakov, z ktorých dvaja držia bezbrannú postavu Jána Nepomuckého dolu hlavou za okrajom mosta nad hladinou Vltavy. V popredí vidno na brehu rieky trojicu postáv. Uprostred sedí žena na kameni vo vidieckom odeve so zopnutými vlasmi, ktorá pridržiava dieťa sediace po jej ľavom boku. Napravo ich usmerňuje ozbrojený vojak. Kým prvý a stredný plán kompozície pôsobia ako tak detailne, mestské budovy, resp. pražský hrad v pozadí sú riešené pomerne infantilne. Nápisová doska z podstavca sochy sv. Jána Nepomuckého nesie nápis: DIVO IOANNI NEPOMUCENO ANNO MCCCLXXXIII EX HOC PONTE DEIECTO. EREXIT MATHIAS L.B. DEWUNSCHWITZ. ANNO MDCLXXXIII., v preklade „Svätý Ján Nepomucký v roku 1383 z tohto mosta zhodený. Založil Mathias L. B. Dewunschwitz v roku 1683.“
Bronzová socha tohto „robotníka umenia“ s názvom Vietor je modelovaná v surovej mase figurálneho motívu. Autor vo svojej práci jasne zachytil pohyb. Identifikovanie konkrétnych detailov v tejto plastike je nemožné. Hrubá modelácia sa prevažne sústreďuje na frontálnu časť sochy. Čitateľná je štíhla ženská postava v šatách vejúcich na bok. Zároveň si pred vetrom oboma rukami kryje tvár, do ktorej jej naviali vlasy. Žena alebo dievča je zachytená v chôdzi vo vetre, čo vyobrazuje krok vpred pravou nohou. Napriek vetru, ktorý sa opiera o postavu, pôsobí jej krok pomaly a pokojne. podstavec je súčasťou sochy, je povrchom, po ktorom kráča, neforemný a hrboľatý. Jediná postava mladej ženy kráčajúcej pokojne vo vetre vzbudzuje dojem samoty, pôsobí pochmúrne, akoby znázorňovala smútok.
Ústredným bodom maľby lluzionistka je ženská postava stroho, priam nedbalo odetá do ľahkej tuniky zvýrazňujúc tak lascívnosť, ktorá ma strhávať pozornosť inak bdelého publika za účelom vyniknutia predvádzaného triku. Autor kladie dôraz na gesto rúk a následný pohyb prstov, ktoré sa pohrávajú s levitujúcimi loptičkami v popredí. Tvár iluzionistky je vo svojom detaile nečitateľná, čo môže naznačovať istý inotaj resp. neurčitosť ako dominantný významový prvok v rámci pocitovej imaginácie. Na tomto obraze sa tak do kontaktu dostáva krehký tvar ľudskej postavy a odľahčené abstraktné pozadie za ženou, farebne riešené pomerne uzavretými kompaktnými plochami. Jediným kolíznym miestom v celkovej kompozícii sa tak stáva dramaticky štylizovaná, či skôr rozháraná horná časť obrazu nad postavou, ktorá stráca jasne určovaný tvar. Možno súdiť, že autor sa pravdepodobne odvoláva na hlboké sústredenie a pomyselný boj medzi fikciou a realitou. Sila expresívneho výrazu tohto diela spočíva v emotívnom zacielení použitej farby a jej štruktúry v kontraste s čistou, pokojnou obrysovou líniou.
Zostava všetkých drobných komorných plastík predstavuje Svitanov obľúbený nosný materiál, ktorým je dlhoročne využívaná chladná bridlica. Tá pôsobí ako pomyselná matrica, ktorá symbolicky nesie celú ťarchu psychologizujúcej stránky jednotlivých diel. V prenesenom zmysle tak reaguje na tvrdosť akéhokoľvek predmetu, objektu či temperamentu, ktorý však môže vykazovať krehké parametre, no následne vytvára istý druh napätia. Štylistickým tvarovým opracovaním sa prikláňa k prísnej geometrii, ktorej nechýba istá dávka expresívnosti v podobe na povrchu exponovaných žiletiek v počte od dvoch po šesť kusov v závislosti od tvarových daností objektu. Tie sú fixované pomocou skrutiek nápadne sa ponášajúce na hroty šípov alebo oštepov, pričom niektoré z nich práve červenou úpravou hrotov odkazujú na negatívne dôsledky ich funkčného použitia. Vďaka bridlicovému podkladu sa tu objavuje striktná geometrická štylizácia v nápaditom tvaroslovnom spracovaní do seba navzájom prepojených a ukotvených žiletiek, ktorých konfigurácia vytvára nový emotívny kontext s reflexiou na historické udalosti ľudstva. V subtílnych plastikách možno vidieť dejinné paralely so starými civilizáciami, ktorými bol Svitana inšpirovaný najmä vďaka ich mystickému a dobovému dosahu. Aj preto sa tu objavujú fragmenty a prvky reflektujúce vyspelé civilizácie ako Egypt, Mezopotámia či grécka Antika.
Komorná plastika Matka z obdobia rokov 1970 - 1974 predstavuje autorov prepracovaný pohľad na ľudské hodnoty vychádzajúce najmä z hĺbky jeho viery, úcty k človeku a rodine. Takouto osobne angažovanou a čistou poctou je bron¬zový odliatok busty s portrétnym vyobrazením autorovej matky, z ktorej vyžaruje životná múdrosť a pokora. Mierne expresívnou modeláciou zobrazil jemné mimické detaily ako stiahnuté pery, smutné oči, prehnutý nos s náznakom vrások v okolí očí, úst a na inak hladkom čele. Zádumčivý výraz tváre má melancholický, aj keď stále vľúdny charakter a možno v nej čítať celú ťarchu jej dlhého života. Vlasy prechádzajúce ponad uši má pevne zopnuté na temene hlavy. Je zjavné, že autor detailne poznal príbeh zobrazovanej osoby, keďže svoje úsilie sústredil najmä na tvárovú časť busty, pričom torzo hrude ponechal zámerne výrazovo čisté bez žiadnych rušivých odevných znakov a podobne. Citlivé prepracovanie, hra dopadu svetla a tieňa s precízne prevedeným detailom prispievajú k čistote tvarov, tichej lyrickej expresivite, ktorú Kacvinský harmonicky citlivo prepojil s predlohou a vlastnými ľudskými skúsenosťami.
Námet obrazu Pred kosením datovaného v rozptyle rokov 1925 - 1945 zachytáva sediaceho kosca na trávnatej medzi, kujúceho čepeľ svojho pracovného nástroja. V jeho tvári vidieť črty, prezrádzajúce zaujatie a sústredenie sa na práve prebiehajúcu činnosť, čo bola u Gustáva Mallého veľká dispozičná výhoda, svedčiaca o jeho talente. Dokázal totiž na malej ploche pár ťahmi štetca a dôsledným výberom odtieňov vystihnúť významovo nosný prvok. Postava kosca je odetá v ľudovom kroji, čo figúre dodáva pátos akejsi vznešenosti, povyšujúcej ťažkú sezónnu prácu na poliach do heroickej, avšak pokornej polohy. Ticho na obraze dopĺňa iba oddaný kôň v postroji pokojne čakajúci pri plniacom sa záprahu. Pozadie vypĺňa obrazový plán, ktorému dominuje panoráma tatranských štítov, malebne osvetlených lúčmi slnka z polojasnej oblohy. Celý výjav má poetický ráz, situovaný pravdepodobne do vrcholiaceho vegetačného obdobia leta pod Tatrami. Asi najvýstižnejšie by sme mohli tento žánrový olej na plátne vnímať ako osobitý pokus o lyricko sociálnu výpoveď v plenéri prostredníctvom uvoľneného rukopisu s expresívnym podfarbením, zakladajúci sa na jednote farebných, svetelných a tvarových štruktúr.
V baladický pôsobiacej krajinárskej maľbe pod názvom Tatry z obdobia rokov 1940 - 1945 zachytil Anton Jasusch bližšie nelokalizovaný tatranský exteriér prostredníctvom symetrickej kompozície pomocou zvislej osi. Jednotlivé plány trojuholníkovej kompozície majú smerom k tejto osi klesajúcu tendenciu, vytvárajúc tak hlbokú zarezanú dolinu v strede obrazu. Pozadiu obrazu pod modrou oblohou s prevaľujúcimi sa ľahkými bielymi oblakmi dominujú príkre steny tatranských štítov bez bližšej identifikácie. Farebnosť siaha od tmavomodrého tieňa až po skalné plochy odrážajúce žltkasté lúče slnka a žľaby pokryté bielym snehom. Spodná polovica kompozície zaťažená farebnou masou predstavuje nástup do hlbokej doliny, ktorú tvorí tmavý ihličnatý les, horský potok s dynamicky štylizovaným prietokom po hladkom kamennom podlaží. Zaujímavou časťou je tu vizuálne poňatá rôznorodosť lesa, ktorý Jasusch maľoval pravdepodobne krátkymi a tenkými ťahmi, kým predný plán realizuje hrubým štetcom na zdôraznenie svetlejšej časti stromov v popredí ako vstupu do dlhej doliny.
Jozef Kornúcik v polovici šesťdesiatych rokov vytvoril rozsiahly cyklus tzv. veľkých geometrií, pomocou ktorých hľadal racionálnu proporciu v systéme uzavretých, abstraktných geometrických línií s dôrazom na skrytý figurálny akcent. Na podobnom výrazovom princípe vytvoril i sériu grafických Kompozícií realizovaných sieťotlačovou technikou na papieri. Ide o grafické metamorfózy rôznych tvarových štruktúr s exponovanou farebnosťou plošných vrstiev. Dynamický rozmer geometricky štylizovaného motívu určuje prísne uplatňovaný dôraz na výsledný kontrast antagonisticky, vedľa seba pôsobiacich farebných polí, pričom pri niektorých náhľadoch je cítiť skrytý figurálny akcent. Vyjadruje sa tak autorova snaha o estetický transfer zdanlivo banálneho abstraktného tvaru do polohy farebne samonosnej štruktúry.
Komorná plastika realizovaná v pieskovcovom kameni a uvádzaná pod všeobecným názvom Smery z roku 1997 predstavuje akýsi zhluk línií vybiehajúci zo svojho zdanlivo pevného jadra do viacerých smerov. Avšak krehkosť pieskovca ako média tu naznačuje istú symbolickú rovinu, ktorá popiera pevnosť rozhodnutia vydať sa niektorým smerom, či už ide o reálnu púť, životné rozhodnutia, teda akúkoľvek voľbu sprevádzanú pochybnosťou alebo strachom z možných dôsledkov takéhoto rozhodovania. Plastika sa výrazovo ponáša na stavebný prefabrikát, respektíve molekulárnu organickú štruktúru, čo ešte viac zdôrazňuje významovú naliehavosť prenesenú do života človeka, inak ticho a pokojne pôsobiaceho diela. Smery nám totiž nepretržite počas celého života naznačujú ako sa rozhodnúť, kam sa vydať a čo robiť. Sú fundamentálnym znakom našej existencie, ktorú neustále ovplyvňujú či už v dobrom alebo zlom. Totiž za každým akýmkoľvek smerom stojí vždy otázka a následné rozhodnutie, ktoré je treba urobiť, v čom tkvie pôvab i účelnosť života každého jednotlivca.
Dôležitú váhu prikladá Eckerdt najmä symbolike farieb, ktorých dominantný status vidíme v kompozíciách s prevažujúcou dvojicou základných odtieňov - modrej a červenej. Práve túto duálnu farebnú skladbu využil v diele Adam a Eva z roku 1980. Na modrom pozadí v oválnom ráme vidieť dve obnažené postavy odkazujúce na biblický príbeh zo Starého zákona. Postava pokušiteľky Evy so svojimi typickými ženskými krivkami a náznakom tváre je detailne prepracovanejšia, no svojou modrou štylizáciou mierne zaniká s farebne totožným pozadím, zatiaľ čo oranžovočervená abstrahovaná postava Adama s ním ostro kontrastuje. Eva tu pôsobí pomerne lascívne, na čo poukazujú jej obnažené prsia, cez časť tváre prehodené vlasy, no najmä nezakrytá lonová oblasť s náznakom venušinho pahorka. Pri Adamových nohách je umiestnená drevená debnička s oranžovo zelenými jablkami. Okolo nôh páru, ktorý pôsobí vďaka ich vzájomnej polohe akoby odcudzene, je obkrútený modročervený had s mačacou hlavou so zelenými očami ako symbol zvádzania, prítulnosti či lovu. Eva drží vo svojej pravej ruke jablko, ktoré je vďaka svojej modrej farbe takmer zaniká s Eviným telom. obrazu Modrý vodopád z roku 1985 dominujú hlavne tlmené tóny modrej a červenohnedej farby. Celý motív je výtvarne asketicky štylizovaný ako neadresná imaginárna krajina „topiaca“ sa v mesačnom svite bez prítomnosti figurálneho prvku. Jediný dynamický nádych tu na seba prenáša zjednodušený vodopád, ktorého vodná hmota sa prepadá cez okraj skalného útesu na oválne kamene v centrálnej časti kompozície. Možno zhrnúť, že v tejto žánrovej maľbe naplno rozvinul svoj formálne úsporný a redukčný tvaroslovný prístup, tak typický pre jeho tvorbu.
Skupinu malieb, ktoré využívajú spôsob zobrazenia portrétu či figúry prostredníctvom kultivovaného maliarskeho remesla, predstavuje cyklus vyobrazení žiakov pod edukačným vplyvom práve Evy Končekovej. Žánrový portrét Silvia z roku 1978 na olejovom plátne predstavuje pomerne infantilný dievčenský portrét z profilu, ktorého pozadie tvorí rovnako jednoducho štylizovaná maľba reflektujúca domáce zadanie pedagóga. Vážny gestický výraz modelu prezrádza referenčnú informáciu o možnej prebiehajúcej skúške, či skôr zaujatie pri konzultácii ohľadom ďalšieho tvorivo pedagogického procesu.
Na podobnom princípe stavia Eva Končeková aj kompozíciu druhého vystaveného obrazu Portrét mojej žiačky realizovaného temperou a odrážajúceho spontánny, priam iracionálny tvorivý proces situovaný v intenciách pedagogickej činnosti. Dočervena ladený motív nesie v sebe silne poetický náboj v rámci zobrazenia detskej hravosti, ktorú definuje hlavne subjekt presahujúca pointilistická štylizácia, evokujúca pehy ako symbol detskej nevinnosti. Končeková sa prostredníctvom oboch diel profiluje ako pomerne vnímavý pozorovateľ, pričom nie je podstatné ako v daný okamih prebiehajúci jav vníma, ale o to, ako ho vie zľahčene a rozprávačsky podať zvedavému divákovi.
Ján Zoričák je vnímaný najmä ako esteticky vizionár a neúnavný propagátor nového prístupu ku sklu ako samonosnému výtvarnému médiu. Tento výrazový a štýlotvorný talent dokazuje v nádherných „nebeských“ objektoch, ktoré pôsobia tak trocha ako fantazijné rozprávky zatavené do skla. Inak tomu nie je ani v komornej plastike s názvom Nebeský kvet z jeho posledného obdobia, ktorá predstavuje akýsi mnohouholníkový kryštalický útvar horniny vyvrhnutej z útrob ďalekého vesmíru. Túto tvarovú danosť spôsobuje fakt, že objekt je zložený vlastne akoby z dvoch, autonómne farebných geometrických prvkov, z ktorých každý plní svoju optickú a svetelnú funkciu, pričom susedný objekt čerpá a zhodnocuje najmä jeho farebno-optické danosti. Zoricák aj na tomto prípade dokazuje, že je akýmsi novodobým alchymistom, keďže do svojej tvorby zapracúva inovacné technologické postupy výtvarného spracovania tavnej sklenej hmoty s rôznymi chemickými a fyzickými zásahmi, ktoré ešte viac zvýrazňujú jej optické vlastnosti. Využíva šošovkovité výbrusy do stuhnutého materiálu, zvlnenie či diagonálne výseky stien použitých geometrických tvarov. Taktiež sú to dispozicné možnosti sýtej farby, matovania a iných autorských výtvarných postupov, zvýrazňujúcich konečný výtvarný profil plastiky. Túto technologickú stratégiu využíva i v objekte Nebeská záhrada z roku 2008, ktorý v porovnaní s predošlým skleneným objektom poníma viac kontemplatívne, keďže neveľká hrúbka objektu poukazuje oveľa intenzívnejšie na farebné scenérie odohrávajúce sa v samom jadre zatavenej sklenenej masy.
Olejová maľba s názvom Tulák s fajkou predstavuje tvorivé využívanie vyššie spomínanej výrazovej sústavy prostriedkov, pomocou ktorých Mednyánszky štylizuje svoje figurálne námety z prelomu dvadsiateho storočia. V tomto období vrcholila aj jeho snaha o zobrazovanie ľudí z okraja spoločnosti, ktorých premieňa na zdanlivo anonymnú masu bezmenných a zúfalých ľudí, čo deklaruje aj všeobecne popisný názov diela. Výjav tvorí centrálny pohľad na muža tuláka v ošumelom odeve osamelo sediacom pri malom stole. Na jeho neveľkej ploche umiestnil balíček tabaku a modro štylizovanú nádobu, pri ktorej nie je jasné či ide o pohár s pivom alebo iba plechovú dózu na prenos a uskladnenie tabaku. Ležérne štylizovaná póza sediaceho muža s pravou rukou vo vrecku odkazuje na akúsi existenčnú rezignáciu. Jediným pozitívnym akcentom je možnosť vychutnania si obľúbenej fajky niekde v úzadí špinavého kúta v teplej miestnosti s povaľujúcimi sa odpadkami na zemi. Silný a rámcujúci moment danej maľby predstavuje upretý pohľad portrétovanej osoby maliarovým smerom. Napriek tomu, že pôsobí odovzdane, cítiť v ňom istú nádej.
Neveľké plátno s názvom Cigánky na trhu z roku 1910 - 1935, predstavuje sociálny žánrový výjav koloritu mestského trhu niekde v intraviláne, pre nás neznámeho miesta. Zobrazuje obchodnícky temperament tohto etnika pri predaji pestrofarebných odevných doplnkov. Štvoricu cigánok od ostatných postáv na plátne odlišuje farebnejšia štylizácia odevu, hnedá pokožka a typické veľké okrúhle náušnice. Že ide o predaj odevu prezrádza aj gestická poloha jednej z predávajúcich, demonštrujúca premeriavanie postavy pomocou krajčírskeho metra. Pokojne to však môže byť aj naopak, kde sa cigánky menia na kupujúce publikum. Postavy obďaleč, pozvoľne a nezainteresovane pristupujúce k skupinke trhovníkov v popredí obrazového plánu pôsobia pomerne vlažne, akoby sa ich temperamentne sa odohrávajúci obchod ani netýkal. Celý obrazový námet je zasadený do mestského prostredia rínku lemovaného svetskými domami a priľahlým parkom s lipami, na ktorom sa trh cyklicky odohráva. Jozef Theodor Mousson aj vďaka tejto žánrovej maľbe deklaruje svoje nadchnutie farebnou dynamikou, svetelnými kvalitami spôsobujúcu lámavosť jednotlivých odtieňov a ich dynamické metamorfózy.
Dielo so seriálovým názvom Odraz I. z roku 2008 predstavuje akrylovú maľbu na plátne, zaznamenávajúcu tichý figurálny motív s farebne explozívnym zátiším na jeho pozadí. Nociarová tu predstavuje akúsi podobu postmoderne ladeného pocitového dvojportrétu matky so svojim dieťaťom. Je evidentné, že zúčastneným figúram nie je vidieť zreteľne do tváre, i keď sú štylizované v póze, ktorá sa odvoláva na zážitkové zachytenie reportážne ladeného portrétu, určeného do archívu rodinného albumu niekde z dovolenky. Nejde tu ani tak o markantné zachytenie detailov tvárí, ako skôr o esenciálne vystihnutie kontrastných kvalít rozprávačsky volených farieb prostredníctvom zážitkovo realizovanej maľby. Na obraze sa kladie dôraz skôr na sekundárnu atmosféru, ktorá je výrazovo štylizovaná pestrofarebným pozadím navodzujúcim pokojný esprit a kulisu postavám v popredí. Figurálnu zostavu tvorí matka s dcérou, čo možno usúdiť z ružového ladenia detského odevu, stojace pred vysvieteným akváriom, ktorý dáva celému výjavu akýsi upokojujúci relaxačný mód.
Vladimír Popovič (1939 - )│Krajina môjho detstva│1977 - 1978│olej│plátno
Popovičovmu výtvarnému názoru je vlastná lyrika so sklonom k irónii. Skúsenosti z interdisciplinárnych aktivít a z akčného umenia, ktorým sa umelec naplno venoval v 60. rokoch minulého storočia, vnášajú do jeho obrazov moment hry. Popovič čerpá zo svojich spomienok z detstva – emocionálne silné zážitky sa u neho snúbia s vizuálnymi dojmami z prežitej skutočnosti, a tieto reminiscencie následne vstupujú do diela ako priame topografické odkazy na krajinu v okolí rodnej obce či širšieho spišského regiónu. Stručné kresbové záznamy doplnené o textové prvky ho postupne doviedli k vytvoreniu si vlastného výtvarného tvaroslovia a ikonografie. Rukopis umelca charakterizuje spontánne maliarske gesto. V 70. rokoch sa v jeho prácach uplatnili kontrastné jasné odtiene zelenej, modrej, žltej a oranžovej farby.
Typickou črtou v tvorbe Rastislava Biarinca je okrem iného i permanentný poukaz na potrebu vzkriesenia zvykoslovia, obradnosti či sakralizáciu kultúrneho odkazu minulosti. Synergické dielo s názvom Cena Kriváň z roku 2008 predstavuje kamenný monolit v kosoštvorcovom tvare so stopami po prírodnom sedimente, zasadený do železnej tabule s podstavcom. Jeho pomerne komorná realizácia v sebe paradoxne odráža symbol vnútornej pevnosti a súdržnosti s iným, zdanlivo cudzorodým médiom. predstavuje pomerne jednoduchú a jasnú tvarovú štylizáciu v podobe vysokotatranského Kriváňa ako symbolu slovenskosti. presná tvarová modelácia náhodne nájdenej horniny tu vytvára metaforickú hru s typickými atribútmi, ktoré sú ihneď čitateľné pomerne veľkej skupine divákov a zároveň sa dotýkajú podstaty geomorfologickej skladby z prostredia Vysokých Tatier. Podstavec, ktorý fixačne zviera znakový symbol Kriváňa charakterizuje surovo pôsobiaci, povrchovo neupravený železný fragment anticipujúci náhrobný kameň, čo môže vyvolať pietny charakter celej plastickej kompozície určenej pravdepodobne na donáciu. V každom prípade synergia dvoch zdanlivo cudzorodých materiálov vytvára pomerne koherentný symbolický súzvuk spojenia, ktoré v mysli slovákov „národná“ hora predstavuje.
Komorný akvarel na papieri - Hlava starca z roku 1947 vzniká prostým a nekomplikovaným nanášaním niekoľkých zemitých tónov. Farebne úsporná figurálna kompozícia akoby mierne rozvibrovala celkovú atmosféru motívu, v ktorom centrálne dominuje starec so sivými vlasmi a hustou bradou. Muž sedí za stolom a celú svoju pozornosť upriamuje na písomný záznam, ktorý má položený pred sebou, pričom nie je jasné či ide o list, zvitok alebo knihu. Avšak plastické tieňovanie navádza na myšlienku, že by mohlo ísť práve o knižný záznam. Výnimočnosť tohto diela je v tom, že skutočne pocitovo zachytáva intenzitu starcovej koncentrácie na vykonávanú činnosť.
Kresba uhľom pod názvom Hlava starca z roku 1890 predstavuje vycibrený portrétny motív cirkevného hodnostára, ktorý charakterizuje technická istota, zmysel pre detail a vystihnutie charakteru atmosféry, v ktorej sa realizácia portrétu odohrávala. Mäkko štylizovaný portrét muža prezrádza citlivý zmysel pre svetelné efekty prostredníctvom využitia interiérového svetla, ktorý vierohodne modeluje pevné tvary a línie presnej kresby. Aj vďaka tomu docielil dojem, že pre jeho portrétnu tvorbu sú vždy charakteristické drobné akcenty patetickej melanchólie a zároveň aj dôstojnej vážnosti, čo len dokazuje, že maliarsky naturel Maxa Kurtha sa formoval na základe odlišných kultúrnych podnetov, duchovnej a umeleckej tradície. Hoci bol zrastený s atmosférou rodného Saska a jeho maliarskou koncepciou akadémie v Berlíne, dokázal previazať regionálne špecifiká ústiace takmer k dokonalej žánrovej tvorbe najmä v podobe žiadaného potrétu.
Dielom Rozkvet z roku 1983 nadväzuje na svoje špecifické obdobie z čias normalizácie, kedy sa centrálnym záujmom v jej tvorbe stala figurálne odosobnená, a tak vlastne štátnou mocou nepostihnuteľná plošná maľba hyperrealistických zátiší ovocia, sklenených pohárov a fliaš zobrazovaných cez kontrastne prežiarené farby. Tu však pozvoľne pridáva ľudský element v podobe akejsi zovšeobecňujúcej detskej postavy, čo môže viesť k dohadom, že ide o autorkinu snahu o živé zobrazenie autobiografických resentimentov z čias vlastného detstva. Samotný názov diela Rozkvet evokuje s obľubou využívaný budovateľský postoj či spoločenské odhodlanie, k čomu prispieva i biela holubica spokojne sediaca na okraji červenej lavičky. Na nej je taktiež situovaný štylizovaný plyšový medvedík, starostlivo odetý do modrého svetríka a ružových nohavíc, zatiaľ čo vedľa stojace dievčatko drží v ruke malú loptu. Je nesporné, že tieto symbolické atribúty detstva odkazujú na nevinnosť, detstvo a nádej, ktorú predstavuje zelená farba prostredníctvom takmer bezhraničnej lúky. Istým problémovým bodom tu zostáva azda iba inotaj vo forme divo rastúceho kvetu vlčieho maku i prehodený biely plášť, resp. sako cez operadlo lavičky. Jedno je však isté. S ohľadom na dnešný otvorený postoj voči deklarovanej slobode a systémovej nezávislosti jednotlivca sa uvedené dielo naliehavo javí ako isté memento na minulé totalitné časy.
Komorný žánrový výjav pod názvom Skorá jar v Belianskych Tatrách z obdobia rokov 1890 - 1910 zobrazuje pomerne skromný panoramatický výsek z konkrétnej jarnej krajiny, vedno zachytený pravdepodobne so skupinou hospodárskych dreveníc. Plošné zobrazenie fragmentu z vysneženej časti hrebeňa Belianskych Tatier zo severu utopených v slnečnom tieni a zachytených prostredníctvom modrých akcentov, dáva Katona do kontrastu so zemito pôsobiacou nížinou, v ktorej chýbajú ešte vitálne náznaky z prebúdzajúcej sa jarnej prírody. Širokým horizontom je kompozícia rozdelená takmer na dve polovice. V hornej, plošne dominantne¬jšej časti prevládajú modrosivé tóny ešte stále zimne ladených Tatier vo farebnej symbióze s okolitou oblohou, kým v spodnej časti obrazu prevláda hnedá farba polí, opadaných stromov a dreveníc bez známok snehu. Vrstvenie jednotlivých plánov je stroho ploché, pričom je tu evidentná aj Katonova snaha o striedmosť pri nanášaní farebnej hmoty, keďže plátno ako podkladové médium vykazuje viditeľné porézne parametre v štruktúre tkaniny. Ťahy štetca dodávajú maľbe tvrdší rukopis, výjav zostáva surovejší, primeranejší sku¬točnosti, aj autorovmu videniu reality. Každý detail obrazu je síce len naznačený, no napriek tomu vytvára ucelenú scénu podtatranského dňa, pričom maľba krajiny pôsobí baladicky konzistentne vo svojich nespočetných premenách a náladách prírody.
Expresívne ladený diptych s názvom Veľký inkvizítor z roku 2001 realizoval Peter Pollág kombinovanou technikou na plátne a predstavuje akýsi štylizovaný, no najmä kritický pohľad na možno gotické priečelie božieho chrámu. Skladačkový formát radenia dvojice plátien na seba do integrálnej podoby jedného monumentálneho diela, svedčí o Pollágovom zmysle pre experiment. Zobrazuje pomyselný svätostánok ako jedinú možnosť poslednej útechy na pozemskej púti, na čo poukazujú aj pootvorené dvere, vítajúce zblúdilcov, pútnikov, pokorných, no najmä tých, ktorí sa akokoľvek previnili. Dvere sa otvárajú smerom dovnútra akoby mali ešte viac prebudiť zvedavosť a odhodlanie vstúpiť dnu, do svetla a do ticha. Avšak tento pocit sa môže javiť ako mätúci, keďže tu ide o obrazové a metaforické spracovanie hrozby manipulácie číhajúcej zo všetkých strán. Zásadným prvkom na obraze je najmä jeho krvavočervené ladenie, odkazujúce na dobu inkvizičného vraždenia v dobe temného stredoveku, kedy bola cena života závislá nie od jeho nositeľa samotného, ale podliehala kultúrnemu úpadku celej spoločnosti. Netradičné štruktúrovanie povrchu dosiahol maliar tým, že skutočné maliarske plátno po celej ploche prelepil fragmentmi plátna z jutových vriec, pričom ich zošité švy využíval ako plastickú líniu, modelujúcu architektonické prvky „svätostánku“.
Martin Benka (1888 - 1971)│S drevom│1920 - 1930│olej│plátno
Dielo S drevom zachytáva pre Martina Benku charakteristický námet slovenského vidieka a života v ňom. Krajinársky výsek hôr a dediny je rozdelený do troch plánov, pričom prvým plánom sa tiahne horizontálny pás cesty, po ktorej z pravej strany prichádza voz naložený drevom s pohoničom usadeným na kmeni mohutného stromu. Povoz ťahá dvojica koní. V druhom pláne je situovaná rázovitá slovenská dedina s postavou ženy v kroji otočenou chrbtom k divákovi. Výsek dediny tvoria tri rady dreveníc ustupujúcich do úzadia. V poslednom treťom pláne sa týči kulisa okolitých zalesnených kopcov. Motív pohoniča na voze s drevom ťahaným koňmi so žriebäťom nachádzame v Benkovej tvorbe aj v grafickom prevedení ako litografiu menšieho formátu. Prostý slovenský ľud ešte nie je dramaticky heroizovaný, ako je tomu v neskorších maliarových dielach. Obraz sa vyznačuje zemitým koloritom. Jednotlivé tvary a objemy sú vyskladané poväčšine z farebných škvŕn, len miestami sa uplatňuje kontúra. Farba je na plochu obrazu kladená v pomerne tenkých vrstvách, v niektorých úsekoch pod nimi presvitá podklad.
Jan Hála (1890 - 1959)│S dieťaťom│1953│olej│plátno
Dielo S dieťaťom z roku 1953 je príkladom sentimentálneho romantizujúceho prístupu v spodobení výjavu zo života v rázovitej podtatranskej obci Važec, ktorý Jana Hálu očaril nielen krásami okolitej prírody, ale najmä udržiavaním starých folklórnych tradícií. V popredí trojplánovej kompozície sa nachádza mladé dievča v kroji nesúce v šatke na chrbte malé dieťa. Dievča obracia hlavu smerom k divákovi a uprene sa naňho díva. Kráča po medzi porastenej rozkvitnutými púpavami. V druhom pláne je zobrazené trávnaté úbočie, na ktorom dedinské ženy bielia pozdĺžne pruhy plátna. Hĺbka priestoru je vyjadrená perspektívnym zmenšovaním mierky figúr pracujúcich žien a malých pastierikov. Vzadu na vrchole úbočia stojí drevenica. Tretí plán tvorí panoráma tatranských štítov s dominantou Kriváňa na ľavej strane obrazu, Krátkou, Vysokou, Končistou až po Gerlachovský štít na pravom okraji, nad ktorými sa rozprestiera blankytne modrá plocha oblohy pokrytá ľahkými bielymi mrakmi. Hálov zmysel pre etnograficko-dokumentárne vrstvenie malých obrazových plánov dokumentuje aj lyrizujúca vsuvka v podobe kŕdľov husí s mláďatami. Obraz je namaľovaný bez použitia obrysovej línie. Dominuje v ňom plošný iluzívny akcent, pričom dynamizujúcim faktorom je dekoratívna skladba prvkov zvýraznená použitým pestrej farebnej škály.
Olejová maľba s názvom Podolínec z roku 1971 predstavuje jednoducho štylizovaný krajinársky motív, ktorý paradoxne v ničom explicitne nenasvedčuje tomu, že by mohlo ísť o situovanie námetu do podtatranského regiónu. Lokalizáciu prezrádza azda iba jediný prvok, a to hrazdená architektúra tatranských domov, kedy drevené trámy tvoria nosnú konštrukciu a súčasne sú akýmsi dekoračným doplnkom. Zmeták sa práve na tento fakt najviac zameral pri štylizácii jediného zo štvorice zobrazených príbytkov tamojších obyvateľov. Takmer geometricky pôsobiaci kompozičný plán je postavený pomerne insitne bez prítomnosti figuratívnych prvkov, ktoré by mohli oživiť už aj tak nezvyčajne tichý dedinský motív. Predné obrazové pole je venované hradskej ceste, okolo ktorej je zeleň a domy v pozadí. Cestu lemuje dvojica stĺpov, z ktorých sa na jednom nachádza pravdepodobne bocianie hniezdo. Vertikály drevených kolov či zabudovaných trámov a diagonály lomených striech v opozícii s oblou scenériou mäkších hôr, vytvárajú jediný stret napätia na inak pokojnom lyrickom výjave. Celá maľba pôsobí veľmi plocho a tento dojem ešte viac umocňuje tenká vrstva nanášanej olejovej farby na hladký povrch lepenky. Aj z toho dôvodu možno uvedenú žánrovú maľbu vnímať ako snahu o výrazový experiment dosiahnutý vplyvom netradičnej farebnej a tvarovej štylizácie na celkovú atmosféru diela.
Július Jakoby (1903 - 1985)│Hrajúce sa deti│1967 - 1969│olej│sololit
Olejomaľba zachytáva štvoricu šantiacich detí. Výrazy tvárí a postoje zobrazovaných figúr prezrádzajú mierne ironický pohľad maliara. Obraz má povahu sociálnej grotesky, ktorú určuje karikatúrna kresba, úmyselný maliarsky primitivizmus, skicovitosť, istá chaotickosť v modelácii objektov a priestoru, a tiež gestá i pohyby rúk naznačujúce vnútorný život postáv. Jakobyho tvorbu charakterizujú rýchle a isté ťahy štetca, dojem neupravenosti a chvatu, napätie, nepokoj, expresívny dynamický rukopis a spontánne maliarske gesto evokujúce pocit neukončenosti. Maliarov rukopis je súčasne médiom, nositeľom významu, prostriedkom na zachytenie prchavého zážitku. Jakoby využíval valérovanie, t.j. jemné rozmývanie olejovej farby, s ktorou zaobchádzal ako s akvarelom. Maľoval s odstupom a bez priameho kontaktu so zobrazovaným, bez sprievodných kresieb a náčrtov. Vybavoval si už videné a prežité veci, nielen ich vzhľad, ale aj citovú zložku. Bol akýmsi maliarom-voyeurom, ktorý škodoradostne pristihoval seba a iných v čo najpikantnejších a najkomickejších situáciách. Jeho obrazy majú určitú atmosféru smiešnej trápnosti odhalenej intimity i naivnú poéziu nechceného.